Zobrazovacie základy mapovania

Rozdelenie kartografických zobrazení

Kartografické zobrazenie vyjadruje závislosť medzi mapou a referenčnou plochou. Na prenesenie bodov zo zakrivenej referenčnej plochy do roviny mapy sa používajú rôzne zobrazovacie plochy rozvinuteľné do roviny. Prenos zobrazenia do roviny mapy sa určuje pomocou matematických rovníc. Týmto problémom sa zaoberá matematická kartografia.

Zobrazenia

Kartografické zobrazenia rozdeľujeme:

Podľa zobrazovacej plochy

azimutálne – do roviny
valcové – na valec
kužeľové – na kužeľ

Podľa polohy zobrazovacej plochy

normálne – os zobrazovacej plochy je totožná so zemskou osou
priečne - os zobrazovacej plochy je kolmá na zemskú os
všeobecné - os zobrazovacej plochy je vo všeobecnej polohe – šikmo

Rozdelenie zobrazení podľa vlastností skreslenia

konformné (uhlojavné) - pri ktorých sa neskresľujú uhly
ekvidištantné (dĺžkojavné) – pri ktorých sa neskresľuje dĺžka určitej sústavy čiar napr. poludníkov. Dĺžky všetkých čiar referenčnej plochy nie je možné zachovať.
ekvivalentné (plochojavné) – zachovávajú plochy
kompenzačné (vyrovnávacie) – obsahujú všetky skreslenia, ale rovnomerne obmedzené.

Mierka mapy

Je pomer neskreslenej dĺžky v mape zodpovedajúcej dĺžke v skutočnosti, označuje sa ako 1:M, kde M je mierkové číslo, ktoré udáva koľko jednotiek dĺžky v skutočnosti zodpovedá jednotke dĺžky na mape. Dĺžku odmeranú z mapy musíme násobiť mierkovým číslom, aby sme dostali dĺžku zmenšenú na mierku mapy.

Mapové listy

Mapované územie je rozsiahle, preto sa musí rozdeliť na viac mapových listov, ktoré ho súvisle pokrývajú. Súbor mapových listov vytvára mapové dielo. Má jednotný klad mapových listov, systematické označenie mapových listov, jednotný značkový kľúč, jednotné kartografické zobrazenie a jednotne stanovenú mierku. Plocha na ktorej je zobrazený obsah mapy je ohraničená vnútornými rámovými čiarami – sekčnými čiarami. Informácie na vonkajšej strane mapového poľa sa nazývajú mimorámové údaje a obsahujú: výškový a súradnicový systém, názov mapového diela (technicko-hospodárska mapa...), označenie kladu mapového listu, údaje o správnych hraniciach, skelety – v nich sú údaje o tvorbe mapy, meračské metódy, údaje o vyhotovyteľovi a vydavateľovi mapy, po bokoch čísla susedných mapových listov.

Rozmery mapových listov závisia od druhu mapového diela, pre ZMVM platí: 625x500mm – 1:200,250,500,1000,2000. 500x400mm – 1:5000.

Druhy máp

Mapy sa rozdeľujú podľa niekoľkých hľadísk, najdôležitejšie z nich sú :

obsah – mapy sa rozdeľujú na základné a účelové
mierka
účel
spôsob vyhotovenia

Podľa mierky

mapy veľkých mierok (1:5000 a väčších mierok – 1:2000, 1:0000 atď.)
mapy stredných mierok (1:10000 – 1:200 000)
mapy malých mierok (1:500 000 – 1: 2 000 000)

Podľa účelu

mapy pre hospodársku výstavbu
mapy pre obranu štátu
mapy pre školskú výučbu
mapy pre verejnú osvetu a kultúru
mapy pre šport a turistiku

Podľa spôsobu vyhotovenia

Pôvodné – vyhotovujú sa z priameho vyšetrovania a podrobného merania.

Odvodené – vznikajú odvodením, alebo prepracovaním doterajšej, alebo pôvodnej mapy.

Prvé mapy

Nemali geodetické základy ani geometrickú presnosť. Obsahovali komunikácie, vodné toky, lesy, hory, znázorňovali sídla. Vyhotovovali ich nadaný jednotlivci. Za najstaršiu mapu na území Čiech sa považuje mapa vytlačená v roku 1518. V tlačiarni Mikuláša Klaudyána v Mladej Boleslavi. Celá tlač je 126cm vysoká a 164cm široká. Obsahuje 280 sídel. Mierka je cca. 1:686000. Druhá mapa je od Jána Crigingera, vytlačená v roku 1586, obsahuje podrobnú riečnu sieť a horstvá. Tretiu mapu – veľmi podrobnú vydal Pražský mešťan Pavol Aretin v roku 1619. Prvú samostatnú mapu Moravy vypracoval cisársky matematik a lekár Pavol Fabricius v roku 1569. Dokonalejšou mapou Moravy je mapa Jána Amosa Komenského z roku 1627. Najstaršia mapa na území Sliezka je od Martina Helwiga vydaná v roku 1561. Najstarší známy mapový obraz Slovenska je na mape Lazara z roku 1528. Samuel Mikovíni dosiahol v Jene v roku 1725 hodnosť zememeračského inžiniera. Nastúpil do Bratislavy kde riešil otázky záplav.