Základné výškové bodové pole

Výšková nivelačná sieť Štátna nivelačná sieť Základné nivelačné body
Slovenská štátna nivelačná sieť Nivelačná sieť I. II. III. rádu
Slovenská podrobná nivelačná sieť Nivelačná sieť IV. rádu Plošná nivelačná sieť

 

Nadmorské výšky výškových geodetických bodov sú podkladom pre výškové merania. Výšky sa udávajú vo výškovom systéme Balt po vyrovnaní (Bpv). Základné výškové pole tvoria body Štátnej nivelačnej siete (ŠNS). Sieť je súbor trvale stabilizovaných a po celom území štátu vhodne rozložených výškových bodov. Ich výšky sa vzťahujú na jediný horizont a boli určené s vysokou presnosťou.

Do bodového poľa partia :

  • Základné nivelačné body
  • Štátna nivelačná sieť
  • Podrobná nivelačná sieť 

Základné nivelačné body boli pri budovaní siete vhodne rozložené po celom území bývalého ČSR na geologicky stabilných miestach. Bolo ich 22, teraz pre územie Slovenska je platných 11 základných nivelačných bodov.
Štátna nivelačná sieť je tvorená bodmi 1. , 2. a 3. rádu.
Podrobná nivelačná sieť obsahuje body 4. rádu a plošné nivelačné siete.

Označovanie nivelačných oblastí a ťahov

Nivelačné oblasti a ťahy

Nivelačné oblasti I. rádu sa označujú písmenami veľkej abecedy

Nivelačné ťahy I.rádu sa označujú združením písmen dvoch susedných stykových oblastí I.rádu.

Nivelačné oblasti II. rádu sa označujú písmenami malej abecedy v rámci oblasti I. rádu

Nivelačné ťahy II. rádu sa označujú združením písmen stykových úsekov nivelačných oblastí II. rádu a uvedených za označením oblasti I. rádu.

Nivelačné ťahy III. rádu sa označujú arabskými číslami a to priebežne v jednej oblasti II. rádu

Nivelačné ťahy IV. rádu sa označujú priebežne v oblasti II. rádu číslami začínajúc 01.

Plošné nivelačné siete sa označujú skratkou PNS a územným názvom.

 

B68 – bol použitý pri topografických mapách v mierke 1:25000 a je nižší o 0,68 m oproti jadranskému systému

Balt 46 – bol použitý pre mapovanie v mierke 1:10000 a je nižší od jadranského systému o 0,46m

BPV – nižší o 0,40m od Jadranu

Tieto tri baltské systémy vznikli rôznym spôsobom výškového vyrovnania od toho istého 0-ového bodu – stredná hladina baltského mora pri Kronstadt. Jadranský výškový systém sa vzťahuje k strednej hladine mora v Terste.

Hustota bodov nivelačných sietí

Vzdialenosť bodov nivelačných ťahov I až II rádu v nezastavanom území má byť priemerne 1 km a v zastavanom území 0.3km.

Voľba, stabilizácia, a ochrana nivelačných bodov

Nivelačné body sa volia na vhodných miestach pozdĺž komunikácií a vodných tokov tak, aby stabilizovaný bod bol trvalý a stály. Nivelačné body sa trvalo stabilizujú nivelačnými značkami a umiestňujú sa:

  • na budovách a iných objektoch už vybudovaných
  • na skalách
  • na nivelačných kameňoch s rozmermi 25x25x110cm

Nivelačné značky sú liatinové a používajú sa tieto typy : klincová a čapová značka

Nivelačné meranie v štátnej nivelačnej sieti

V nivelačných ťahoch 1. a 2. rádu sa na výškové meranie nivelačných bodov používa veľmi presná nivelácia (VPN), v  ťahoch 3. a 4. rádu presná nivelácia (PN). V oboch prípadoch ide o metódu geometrickej nivelácie zo stredu.

Nivelačný ťah – je sled bodov, medzi ktorými sa určujú výškové rozdiely niveláciou pre výpočet výšok nivelačných bodov.

Nivelačný oddiel – časť ťahu medzi dvoma susednými nivelačnými bodmi

Nivelačný úsek – niekoľko po sebe nasledujúcich nivelačných oddielov

Časť nivelačného oddielu, ktorý obsahuje zámeru späť a vpred (medzi zadnou latou a prístrojom a prednou latou) sa nazýva zostava. Postavenie laty na podložku sa nazýva prestava.

Prístroje a pomôcky pre VPN a PN

Pre meračské práce sa používa štandardne vybavená nivelačná súprava, ktorá obsahuje:

  • nivelačný prístroj - nivelačné prístroje pre nivelačné ťahy I. až II. rádu majú konštantnú dĺžku ďalekohľadu s minimálnym zväčšením ďalekohľadu 30x a optickým mikrometrom, ktorý umožňuje čítať na late so strednou chybou menšou ako 0,1mm. Nivelačné prístroje pre meranie v nivelačných ťahoch IV. rádu majú mať ďalekohľad stálej dĺžky so zväčšením aspoň 24x.
  • statív - musí byť pevný, odolný
  • laty - I. až III. rád – používa sa súprava dvoch trojmetrových lát s invarovými pásmi. IV. rád – používajú sa dve laty s jednou presnou delenou stupnicou a kruhovou libelou
  • etalónový meter - Zrovnávací meter – slúži na stanovenie dĺžky latového metra, je to invarová lata obdĺžnikového prierezu
  • podložky a klince - Laty sa stavajú pri meraní na podložky, klince sa zatĺkajú do zeme palicou
  • dáždnik a slnečník - Používajú sa na ochranu prístroja, statívu, merača pred slnkom a dažďom
  • teplomer - Na určenie teploty pri observácii
  • pásmo - Na rozmeriavanie dĺžok a zostáv ťahu
  • nivelačný priezor - Pre stanovenie výšky zámery pri rozmeriavaní zostáv

Technológia VPN a PN

Na meranie sa používa zásadne geometrická nivelácia. Dlhšie nivelačné ťahy sa rozdeľujú na úseky 15 – 20km dlhé. Pre stanovisko nivelačného prístroja sa zvolia miesta na tvrdej pôde. Statív prístroja sa stavia tak, aby spojnica hrotov dvoch jeho nôh bola rovnobežná so smerom merania  a to tak, že dve nohy statívu sa kladú v nepárnych prestavách na jednu a v párnych prestavách na druhú stranu. Pred začatím merania sa nechá nivelačný prístroj aj laty 15 minút prispôsobiť teplote vzduchu. Nivelačný ťah sa meria v dvoch smeroch – tam a späť. Meranie v oboch smeroch sa nesmie prerušiť na rovnakom nivelačnom bode. Na meranie VPN sa použije pár nivelačných lát s dvomi stupnicami , obe stupnice sú navzájom posunuté o konštantnú hodnotu. Pri prekročení odchýlky sa meranie opakuje. Najväčšia prípustná dĺžka zámery je 40 m a má byť aspoň 0,8m nad zemou. Meračský postup v zostave pre presnú niveláciu (PN) je rovnaký ako pre VPN, ak sa na meranie použijú nivelačné laty s 2 stupnicami. Rozdiel je iba v tom, že odchýlka od latovej konštanty môže byť 0,2m pre jednu latu, zámera môže aj pri najväčšej prípustnej dĺžke prechádzať 0,5m nad terénom. Najväčšia prípustná dĺžka zámery je 50m a má byť aspoň 0.5m nad terénom.

Posúdenie presnosti merania

Presnosť nivelačného (meraného) prevýšenia v rôzne dlhých nivelačných ťahoch v SJNS (slovenskej jednotnej nivelačnej sieti) sa posudzuje podľa strednej kilometrovej chyby „mo“

mo=1/2 √( (1/nR) Σ(ς2/R) )

kde značí nR počet oddielov,

ς odchýlku v prevýšení medzi niveláciou tam a späť pre oddiel (v milimetroch),

R dĺžku oddielu v kilometroch.

Stredná chyba pre celý nivelačný ťah o dĺžke L kilometrov je

mL = mo √L (v milimetroch).

Vlastný výpočet výšok sa začína výpočtom nivelačných prevýšení pričom sa zavedú aj opravy z dĺžky latového metra a vykoná sa výpočet predbežných výšok. K meranému prevýšeniu medzi dvoma bodmi sa pripojí redukcia z tiaže. Výšky nivelačných bodov I. – III. rádu sa počítajú na 5 des. miest a zaokrúhľujú sa na 4 des. miesta. Výšky bodov IV. rádu a PNS (plošnej nivelačnej siete) sa počítajú na 4 des. miesta a zaokrúhľujú na 3 des. miesta. Výšky sa uvádzajú v metroch.

Údržba základného výškového bodového poľa

Cieľom údržby je udržiavať v súlade o výškovom bodovom poli so skutočným stavom v teréne. Údržba prebieha priebežne v 10 ročných cykloch a to iba v Slovenskej štátnej nivelačnej sieti (I. – III. rád). V oblastiach zvýšenej potreby údajov výškového bodového poľa (s intenzívnou hospodárskou činnosťou, výstavbou a pod.) sa môže údržba vykonať aj v predstihu. Nivelačné siete IV. rádu a PNS sa udržiavajú iba účelovo podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu.