Tvar a rozmery zeme

Pri formovaní tvaru zemského telesa pôsobili dve sily a to:

• príťažlivá sila P podľa všeobecného gravitačného zákona
• odstredivá sila O ako dôsledok zemskej rotácie.

Výslednica obidvoch síl je zemská tiaž (gravitácia G) a priestor v ktorom sa prejavuje je tiažové pole zeme.

Geoid

Geoid je zložité teleso, ktoré vznikne predĺžením hladín svetových morí pod pohoria. Má nepravidelný zvlnený tvar, ktorý je spôsobený nepravidelným rozložením hmôt s rôznou hustotou v zemskej kôre. Maximálne zvlnenie geoidu je ±50m.

Geoid, keďže má zložitý tvar, nie je vhodný na matematické spracovanie výsledkov merania. Na tieto účely sa volí presne definovaná matematická plocha, ktorá sa nazýva referenčná plocha. Referenčnou plochou môže byť guľa, alebo sploštený rotačný elipsoid. Na geodetické a kartografické práce boli použité elipsoidy: Besselov, Krasovského, Haifordov.

Poludníky – sú priesečnice polrovín preložených zemskou osou s povrchom referenčnej plochy.

Rovnobežky – sú priesečnice rovín kolmých na zemskú os s povrchom referenčnej plochy. Najväčšia z nich je rovník, ostatné sa zmenšujú s rastúcou vzdialenosťou od rovníka, až v póloch zanikajú v bodoch.

Zemepisná dĺžka – je uhol, ktorý zviera rovina základného poludníka s rovinou miestneho poludníka. Udáva sa od 0o – 180o na východ a západ – poznáme východnú a západnú zemepisnú dĺžku.

Zemepisná šírka – je uhol, ktorý zviera normála referenčnej plochy v danom bode s rovinou rovníka. Javí sa na poludníku ako oblúk od rovníka po dané miesto. Uvádza sa od 0o do 90o na sever a na juh od rovníka (severná a južná zemepisná šírka)

Zemepisné súradnice – majú význam nielen pre výpočty v trigonometrickej sieti a iné geodetické výpočty, ale tiež pre ohraničovanie mapových listov. Zemepisné súradnice sa môžu merať astronomicky, alebo ich počítať na elipsoide zo súradníc základného trigonometrického bodu pomocou meraných uhlov a určených strán.