Podrobné polohové bodové pole (PPBP)

PBPP - je súbor meračských bodov, ktorými sa základné polohové bodové pole doplní na hustotu potrebnú pre podrobné meranie.

Vývoj PBPP

1930 – vyšiel návod A
1961 – vyšli inštrukcie pre technicko-hospodárske mapovanie
1969 – smernice pre technicko-hospodárske mapovanie
1980 – vyšla norma – geodetické body

Trieda presnosti	Využitie
1.	Pre zhustenie trigonometrickej siete podľa potrieb geodetických prác, pre ktoré sa robia a to tak, aby umožnili určenie bodov 2. až 5. triedy presnosti.
2.	Pre špeciálne účely v obmedzenom rozsahu pre základné mapy závodu a geodetické práce vo výstavbe pokiaľ sa vyžaduje táto presnosť.
3.	Pre základné mapy veľkej mierky 3. triedy presnosti (v mierke spravidla 1:1000) a iné geodetické práce podobnej presnosti.
4.	Pre základné mapy veľkej mierky 4. triedy presnosti (v mierke spravidla 1:2000) a iné geodetické práce podobnej presnosti.
5.	Pre základné mapy veľkej mierky 5. triedy presnosti (v mierke spravidla 1:5000) a iné geodetické práce podobnej presnosti.

Inštrukcia z roku 1980 zaviedla 5 tried presnosti mapovania vo veľkých mierkach toto rozdelenie tried presnosti bolo ovplyvnené vývojom meracích prístrojov, najmä nástupom elektronického merania dĺžok a dokonalejších výpočtových strojov.

Trieda presnosti	Základná stredná súradnicová chyba [m]
1.	0.02 m
2.	0.04 m
3.	0.06 m
4.	0.12 m
5.	0.20 m

Číslovanie bodov podrobného polohového poľa

Body podrobného poľa sa číslujú v evidenčných jednotkách. Tieto body sa číslujú v rámci triangulačného listu súčasne s trigonometrickými bodmi (tj. 1-500). Evidenčnou jednotkou pre číslovanie bodov 2. až 5. triedy presnosti je katastrálne územie.

Tieto body sa číslujú 501 – 5000 podľa postupného určenia a bez ohľadu na spôsob stabilizácie a triedu presnosti.

Signalizácia, stabilizácia a ochrana

Umiestnenie bodov podrobného poľa sa určuje pri rekognoskácii v teréne. Do mapy 1:10000, prípadne 1:5000 sa zakreslia dané body základného i podrobného poľa a navrhnú sa nové body podrobného polohového poľa.

Pevné body podrobného polohového poľa 1. triedy presnosti sa umiestňujú podľa potrieb geodetických prác, ktoré sa zriaďujú a to tak , aby umožnili určenie bodov nižších tried presnosti.

Pevné body podrobného polohového poľa 2. – 5. triedy presnosti sa volia na chránených miestach, kde budú čo najmenej ohrozené, napr. v obvode dopravných komunikácií. Hustota trvale stabilizovaných bodov bodového poľa (základného i podrobného) je stanovená vzájomnou vzdialenosťou bodov, ktorá je v miestnych tratiach 150 – 300 m.

Pevné body podrobného polohového poľa 1. triedy presnosti sa stabilizujú jednou povrchovou značkou (kamenný hranol 16x16x75cm s krížikom) a jednou podzemnou značkou (kamenná platňa 30x30x10cm s krížikom). Stabilizačné značky musia byť umiestnené na zvislici s krajnou odchýlkou 5mm. Klinové značky zabetónované do skaly, stabilizácia kovovými konzolami, oceľovými rúrkami, alebo čapmi v betónových blokoch.

Spôsoby určenia bodov podrobného polohového poľa

Body podrobného poľa sa určujú týmito spôsobmi:

Polygónovými ťahmi s dlhými stranami meranými svetelnými diaľkomermi, so stranami meranými dvojobrazovými diaľkomermi, paralakticky, pásmom.
Pretínaním napred
Pretínaním dĺžok mapovými svetelnými diaľkomermi
Rajónmi
Trojuholníkovými reťazcami
Pretínaním späť (výnimočne)
Fotogrametricky

Polygónové ťahy

podľa spôsobu určenia sa delia na

hlavné polygónové ťahy – pre určenie bodov 1. triedy presnosti sa pripájajú na body základného bodového poľa a ich pridružené body
vedľajšie polygónové ťahy – pre určenie bodov 2. - 4. triedy presnosti (nedajú sa nimi určovať body 1. triedy presnosti) sa pripájajú na body najmenej zhodnej triedy presnosti určenej hlavnými ťahmi.

z hľadiska dĺžok strán sa delia na :

ťahy s dlhými stranami 300 – 1500m
ťahy s krátkymi stranami 60 – 300m

Ťahy sa obojstranne pripájajú a orientujú.

Geometrické parametre určia krajný, alebo maximálny:

počet vrcholov „n“ vrátane pripojovacích bodov P – počiatočný bod, K – koncový bod.
súčet dĺžok strán
vybočenie ťahu – čo je najväčšia vzdialenosť bodu ťahu od spojnice pripojovacích bodov.
odklon strany – tj. najväčší uhol zovretý stranou a spojnicou počiatočného a koncového bodu v grádoch.
pomer dĺžok susedných strán
pomer dĺžok strán : najdlhšej a najkratšej
dĺžky strán (aj minimálne)

Kritéria presnosti určia krajný alebo maximálny:

rozdiel dvojitého merania dĺžky strany „s“
uhlovú odchýlku kde „n“ je vo vzorcoch počet vrcholov
polohovú odchýlku OP kde Σs je vo vzorcoch súčet dĺžok strán

Ťah

Polygónové ťahy môžu byť

uzavreté
otvorené – vložené medzi polohovo známe body

Každý ťah, uzavretý aj otvorený, musí byť polohovo pripojený aj orientovaný.

Dané: 1,2,3,4 [X,Y] -> z geodetických údajov

Merané: ω, s

Určiť: 501,502,503 [X,Y]

Postup: Tento polygónový ťah je obojstranne pripojený na súradnicovo známe trigonometrické body 2,3 a obojstranne orientovaný na súradnicovo známe body 1,4. Na bode 2 zhorizontujeme a zcentrujeme prístroj (teodolit z dĺžkomerom, alebo totálna stanica) 0-ový smer nastavíme na bod 1. Odmeriame uhol ω2 na bod 501 v 1. a 2. polohe. Dĺžku na bod 1 nemeriame, vypočítame ju zo súradníc. Odmeriame dĺžku na bod 501. Premiestnime sa na bod 501, zhorizontujeme a zcentrujeme prístroj, 0-ový smer nastavíme na bod 2, odmeriame uhol ω501 v 1. a 2. polohe a dĺžky na bod 2 a 502. To isté urobíme na bode 502 a 503. Meranie ukončíme na bode 3 kde odmeriame uhol ω3 v 1. a 2. polohe a dĺžku na bod 503. Dĺžku na bod 4 nemeriame. Vypočítame ju zo súradníc. V polygónovom ťahu sa merajú ľavostranné uhly (tie, ktoré sú po ľavej ruke v smere merania).

Pretínanie napred

Využíva sa pre určovanie bodov 1. a 2. triedy presnosti, výnimočne pre určovanie bodov 3. a 4. triedy presnosti.

Pretínanie napred

Rajón

Využíva sa pre určenie 1. až 4. triedy presnosti, pre jeho určenie sa meria uhol a dĺžka.

GP: ω502´, S502,504

KP: základná stredná chyba

Pretínanie nazad

Používa sa vo výnimočných prípadoch, lebo výpočet je menej presný. Presnosť je zvýšená väčším počtom bodov v meranej osnove smerov.

Trojuholníkovými reťazcami

Fotogrametricky

Týmto spôsobom sa určujú súradnice bodov 4. a 5. triedy presnosti. Body sa určujú aerotrianguláciou – na leteckých meračských snímkach z vlicovacích bodov.