Úvod do geodézie
Geodézia
Geodetickými prácami zisťujeme už existujúce skutočnosti na zemi a vytvárame podklady a prostriedky pre projektovanie a uskutočňovanie zásahov človeka do prírody, ako aj šírenie poznatkov o zemi. Geodézia poučuje o prístrojoch, pomôckach, metódach, ktoré sa pri zobrazovaní používajú. Základnou úlohou geodézie je určovať a zobrazovať vzájomnú polohu predmetov na fyzickom povrchu alebo aj pod ním v podzemných priestoroch, či už sú to predmety prirodzené (hory, rieky jaskyne) a umelé (cesty, budovy, bane). Vzájomnú polohu predmetov v horizontálnom a vertikálnom smere vyjadrujeme matematickými veličinami: uhol a dĺžka. Najväčšie využitie geodézie je v stavebníctve, geodézia sa využíva pri stavbe malých objektov, až po rozsiahle stavebné diela - železnice, cesty, diaľnice, mosty, vodohospodárske diela.
Stavebníctvo:
- Pred realizačné meranie - zistenie výškových a polohových pomerov terénu.
- Samotné osadenie objektu v teréne - vytyčovacie práce a realizácia stavby.
- Po realizačné zameranie - statické kontroly, zakreslenie stavby do máp katastra.
Základné pojmy
Zemský povrch je nepravidelný. Zemská tiaž (G) je sila, ktorá je výslednica príťažlivej sily (P) a odstredivej sily (O). Skutočný povrch zeme nahrádzame ideálnou hladinovou plochou, ktorú nazývame geoid (túto si predstavíme ako plochu, ktorú vytvára pokojná hladina vody). Zemská tiaž vplyvom hmôt zemskej kôry vykazuje odchýlky, preto má geoid zvlnený tvar napr. stredná Európa +10 metrov, územie pod Himalájami +200 metrov, oceány -60 metrov.
Geoid a Elipsoid sú blízke, odchýlky medzi nimi sú malé.
- Besselov elipsoid - hlavná poloos - a = 6377397,155m | vedľajšia poloos - b = 6356078,963m
- Krasovského elipsoid - hlavná poloos - a = 6378245m | vedľajšia poloos - b = 6356863m
Pre geodetické práce menšieho rozsahu sa elipsoid nahrádza guľou. Polomer guľe: R = 6380km. Rozdiel medzi guľou a elipsoidom na našom území je vo vertikálnom smere jeden meter ku vzdialenosti 100km. Na zobrazenie malých území nahrádzame zemský povrch rovinou. (do 700km2 , Kruh: R = 30km / Štvorec: a = 27km)
Geoid
Vodorovný smer
Určujeme ho pomôckou, ktorú nazývame libela (vodováha). Používame ju na určenie vodorovného smeru (roviny) a nepriamo aj zvislého smeru. Rozdelenie podľa tvaru: kruhové, rúrkové. Podľa použitia: stolové, nasadzovacie, príložné, krížové. Podľa účelu využitia: nivelačná, ďalekohľadová, indexová, alidádová. Kvalitu libely posudzujeme podľa pohyblivosti bubliny a podľa jej citlivosti.
Pohyblivosť bubliny: rýchlosť s akou bublina libely reaguje na malé zmeny sklonu.
Citlivosť libely: vyjadruje sa uhlom o ktorý sa os libely vychýli pri posune bubliny o jeden dielik. Čím je stredový uhol f menší a polomer r väčší, tým je libela citlivejšia. Citlivosť libely musí byť v súlade s požadovanou presnosťou meračských geodetických prác.
- Nivelačná libela - citlivosť : 5 - 20 sek.
- Libela teodolitov - citlivosť : 10 - 20 sek.
- Stolová libela - citlivosť : 40 - 60 sek.
- Kruhová (murárska) - citlivosť : 2 - 5 min.
Libela musí dosadať celou svojou plochou na urovnávaný predmet (občas ju treba rektifikovať).
Zvislý smer
Najjednoduchšou pomôckou na určenie zvislého smeru je olovnica. Môže mať tvar kužeľový, alebo valcovitý, je z kovu a je zavesená na závesnej šnúre. Pri bežných meračských prácach sa používa olovnica s hmotnosťou 0,1 - 0,3 kg. Používa sa na dostredenie meračských prístrojov, na vytyčovanie a kontrolu zvislých objektov. Niť olovnice je konopná niť, alebo syntetické vlákno a pliešok s otvormi cez ktoré prechádza záves. Dĺžka závesu sa mení pomocou geodetického uzla. V praxi sa používajú aj olovnice s tuhým závesom – dostreďovacia tyč s kruhovou libelou.
