Skúšky a rektifikácia
Pri meraní uhlov teodolitom sa získajú správne výsledky len vtedy, keď osi teodolitu majú správnu vzájomnú geometrickú polohu. Osové a iné podmienky správnosti teodolitu treba zisťovať preskúšaním prístroja a podľa výsledku potom opraviť. Malé chyby po rektifikácii sa môžu odstrániť vhodnou úpravou postupu merania.
Osové chyby, ich zisťovanie a rektifikácia
Na každom teodolite rozoznávame 4 osi.
- vertikálnu (os alidády) čiže hlavnú os teodolitu (V)
- horizontálnu čiže otočnú os ďalekoľadu (H)
- zámernú os ďalekohľadu (Z)
- os najcitlivejšej libely, ktorou môže byť os alidádovej libely (L), os nivelačnej libely (L´)
Vzájomná poloha osí musí spĺňať tieto osové podmienky:
- os libely použitej na urovnanie teodolitu musí byť kolmá na vertikálnu os V┴L (alebo L┴V),
- zámerná os musí byť kolmá na horizontálnu os Z ┴ H,
- horizontálna os musí byť kolmá na vertikálnu os H ┴ V.
Keď osové podmienky nie sú splnené, teodolit má osové chyby, a to chybu vertikálnej osi, kolimačnú chybu a chybu horizontálnej osi, ktoré vplývajú na presnosť merania uhlov.
