Teodolit

je geodetický prístroj na presné meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov.

Skladá sa z dvoch hlavných častí:

• limbus – pevná (dolná časť)
• alidáda – otáčavá (horná časť) 

Hlavné konštrukčné prvky

• osové systémy – vodorovný a zvislý
• podložka
• navádzacie zariadenia – pohybovky, svorky
• ďalekohľad
• meracie zariadenia – delené kruhy, čítacie a registračné pomôcky.

Skúšky a rektifikácia teodolitov

Pri meraní uhlov teodolitom sa získajú spoľahlivé výsledky len vtedy, keď jeho osi zaujímajú správnu vzájomnú geometrickú polohu, to znamená, keď teodolit nemá osové chyby. Ďalej keď funkcia všetkých častí teodolitu je správna, a keď teodolit na stanovisku sa správne postaví a horizontuje (urovná). Okrem osových chýb môže mať teodolit aj ďalšie nedokonalosti výrobného charakteru.
Zachovanie osových podmienok a vplyv ostatných chýb môžeme pri teodolite jednotlivo preskúšať a podľa výsledku potom opraviť. Celý postup skúšky a opravy nazývame rektifikáciou teodolitu. Malé zvyškové chyby, ktoré zostali aj po vykonanej rektifikácii, môžu sa vylúčiť, prípadne zmierniť vhodnou úpravou postupu merania.

Na každom teodolite rozoznávame štyri osi a to:

• vertikálnu (os alidády) čiže hlavnú os teodolitu (V),
• horizontálnu čiže otočnú os ďalekohľadu (H),
• zámernú alebo kolimačnú os ďalekohľadu (Z),
• os najcitlivejšej libely, ktorou môže byť os alidádovej libely (L), os nivelačnej libely (L'), prípadne os nasadzovacej libely.

Vzájomná poloha osí musí spĺňať tieto osové podmienky:

• os libely použitej na urovnanie teodolitu musí byť kolmá na vertikálnu os V┴L (alebo L┴V),
• zámerná os musí byť kolmá na horizontálnu os Z ┴ H,
• horizontálna os musí byť kolmá na vertikálnu os H ┴ V.

Keď osové podmienky nie sú splnené, teodolit má osové chyby, a to chybu vertikálnej osi, kolimačnú chybu a chybu horizontálnej osi, ktoré vplývajú na presnosť merania uhlov.