Priame meranie dĺžok
Dĺžka - je vzdialenosť medzi dvoma bodmi. Meradlá na priame meranie dĺžok sú buď pevné (laty), alebo zvinovacie (pásma, drôty)
Meračské laty - sú kovové, alebo drevené meradlá s obdĺžnikovým prierezom.
Pásma - môžu byť z ocele alebo plastu široké 15 – 20 mm, hrubé 0,3 – 0,5 mm. Dĺžka pásma: 20 - 50 m. Pri presnom meraní sa pásmo napína pružinovým silomerom silou 50 – 100 N. Na presnejšie meranie dĺžok sa používajú invarové drôty, alebo pásma. Pásmo na vidlici - hriadeľník na vidlici. Pásmo v puzdre - je navinuté na bubienok (vreckové pásma - meter). Po meraní je potrebné pásmo očistiť a osušiť. Na označenie konca meradiel sa používajú meračské klince.
Meranie dĺžok vo vodorovnom teréne
Meraná dĺžka nesmie byť väčšia ako dvojnásobok meranej dĺžky meradla. Na priame meranie dĺžok používame pásma. Meranie vykonávajú dvaja pomocníci. Zadný pomocník priloží začiatok pásma na začiatok priamky a zaradí predného pomocníka do smeru. Ten napne pásmo a vyznačí koniec kolmou čiarou na meranú dĺžku a zapichne klinec. Pásmo napíname rovnomerne. Ak nie je terén rovný, pásmo musíme zdvihnúť, pričom jeho koniec prevažujeme olovnicou a označíme klincom. Pri ďalšom položení pásma sa začiatok pásma priloží ku klincu a postup sa opakuje. Zadný pomocník zbiera klince a kontroluje počet kladov pásma. Meranú dĺžku vypočítame podľa vzorca: d = n . l + z (d= meraná dĺžka, n= počet kladov, l= dĺžka meradla (počet kladov), z= zvyšok). Údaje v zápisníku píšeme čitateľne, negumujeme, nesprávny údaj prečiarkneme a čitateľne nad neho napíšeme správny.
Meranie dĺžok vo svahu
Na miernych svahoch meriame dĺžku pásmom, alebo meračskými latami. DĹŽKU MERIAME ZÁSADNE DOLU SVAHOM! Konce meradla prevažujeme olovnicou, vodorovnosť meradla zisťujeme libelou, alebo voľným okom.
Chyby pri meraní dĺžok
Na presnosť merania dĺžok vplýva:
- presnosť meradla
- chyby pri postupe merania
Chyby delíme:
- hrubé - vznikajú z nedbanlivosti, alebo z únavy, majú veľkú hodnotu. Sú to napr. omyly v počte preloženia merania (klady), z odčítania, nesprávne priloženie pásma
- nevyhnutné - majú pomerne malú hodnotu. Sú pri každom meraní - náhodné chyby, alebo systematické chyby
Náhodné chyby: sú náhodné a nemožno ich z výsledkov merania vylúčiť, starostlivým meraním a opakovaným meraním možno ich vplyv zmenšiť. Ak sa tieto chyby opakujú, majú striedavé znamienko a ich celkový súčet je minimálny. (napr. chyba z prevažovania konca meradla).
Systematické chyby: ovplyvňujú výsledok merania systematicky, pri opakovanom meraní majú rovnaké znamienko a veľkosť a nemožno ich zistiť. Delíme ich na: stále, jednostranné a premenlivé. Nemožno ich z merania vylúčiť, ale vhodnou metódou ich môžeme eliminovať.
Chyba z nesprávnej dĺžky meradla: vzniká tým, že skutočná dĺžka meradla sa líši o malú hodnotu od nominálnej dĺžky, prejaví sa plnou hodnotou, konštantnou veľkosťou, ktorú možno vylúčiť ak poznáme skutočnú dĺžku meradla. Oceľové pásma sú vyrábané s toleranciou 3-5mm na 20m, je potrebné ich komparovať. Odchýlky v pásme vznikajú aj pri silnom napínaní pásma, alebo pri jeho oprave po roztrhnutí.
Chyba spôsobená teplotou: meranie ovplyvňuje zmena teploty. Meraná dĺžka sa musí opraviť o chybu z teploty.
Chyba z nevodorovnej polohy meradla: (obr.1) bude vždy kladná, najkratšia vzdialenosť dvoch bodov je vodorovná vzdialenosť. Akékoľvek vybočenie z vodorovnej polohy znamená predĺženie úsečky.
Chyba z vybočenia zo smeru: (obr.2) má rovnaký charakter ako predchádzajúca chyba. Kladenie meradla vyrába lomenú čiaru vo vodorovnej rovine ktorá je vždy dlhšia ako meraná úsečka. Priamky vytyčujeme teodolitom (50 – 60m).
Chyba z priehybu meradla: (obr. 3) Pri meraní pásmom sa môže pásmo prehnúť pretože je pásmo nedostatočne napnuté. Namiesto vodorovnej úsečky meriame ploché oblúky. Nameraná chyba je vždy kladná a dĺžka väčšia. Pásmo sa napína rovnomernou silou 50 – 100N.
Chyba z pretiahnutia pásma: vzniká pri silnom napnutí pásma, je vždy záporná a nameraná dĺžka je kratšia ako skutočná dĺžka.
Najväčšie dovolené odchýlky: Presnosť merania zabezpečujú najvyššie dovolené odchýlky (krajné), ktoré nemožno prekročiť. Krajné odchýlky sa pri jednotlivých druhoch merania podľa podmienok a zvolených metód môžu zvýšiť, alebo znížiť. Ak sa krajná odchýlka prekročí, meranie sa musí opakovať. Os = 0.01 * √d + 0.02 *[m]